Výstava gýčov v Kremnici má dlhú tradíciu, aj keď v minulosti vo forme dočasnej výstavy v rámci festivalu humoru a satiry Kremnické Gagy.
Zaujímajú Vás zachované reakcie z obdobia prvých pokusov z roku 1982-1983?
Roman Vykysalý do festivalového bulletinu Kremnických GAGOV 1982 pri príležitosti prvej výstavy Gýča napísal:
Žijeme vo svete, ktorý nás obklopuje rôznymi typizovanými i netypizovanými domami, bytmi a množstvom iných drobností a predmetov. Človek, hnaný tvorivou potrebou, usmerňovaný svojim „vkusom“ sa vydáva na cestu pretvárania a skrášľovania svojho sveta. Prebúdza sa ako „umelecký tvorca“, poučený predmetmi, ktoré sa na neho i na nás usmievajú z výkladov obchodov, odkiaľ sa dajú nie vždy za malý peniaz kúpiť. Pri pohľade na tieto vtieravé, „sympatické a ľúbivé“ výrobky stojí za úvahu, či hodiny a materiál, vynaložené na ich výrobu, by sa nedali využiť rozumnejšie a prepotrebnejšie. Preto sme sa rozhodli usporiadať akúsi „akože“ výstavu toho, čoho sme tiež schopní a proti čomu by sme sa mali aj sebakriticky a priamo postaviť. Nech je táto výstava varovaním pred zárodkami zlého vkusu, ktorý v nás ešte drieme!
GAGOVINY 1/82
V dobovej tlači sa objavili priaznivé recenzie ako odozva na prvú vystavu:
… a navyše, ako ekvivalent, prvá slovenská výstava priemyselného i „manufaktúrneho“ gýču. (Posledne menovaná vznikla z kolektívneho nadšenia, každý, kto pochopil, odbremenil svoju domácnosť aspoň jedným „exponátom“. Organizátori rátajú pre budúcnosť pripraviť v Kremnici stálu expozíciu gýču vo všetkých jeho súčasných podobách.) …
SMER – 24.9. 1982 (MACHOVIČ, Rudolf: Mesto plné zábavy.)
…i na výstave gýčov. Ktosi tam uvažoval o zriadení „stálej expozície gýčov“ v Kremnici, domnievali sme sa, že je to vtip. Na to by nestačilo územie veľkej Prahy, a nie malej Kremnice. Videli sme porcelán, visačky, obrúsky, obrazy na dreve, svietniky (všetko zapožičané zo súkromných zbierok organizátorov výstavy), no nebolo tam to najdôležitejšie: spotrebný tovar predávaný (neraz za drahé peniaze) ako módne novinky a vo veľkom. Otázka gýčov je otázkou kultúrnosti, a preto nebolo dobré, že na výstave boli len veci, ktoré ľudia kupujú len ako dary, nie ako všedné životné potreby.
TELEVÍZIA – 18.10.1982 (BARANOVIČ Miro, Drahý humor zadarmo.)
V kremnickej veži na najvyššom poschodí straší výstava Gýč´82. pripomína skôr poľovnícky klub, v ktorom sú jelenie parohy a výjavy zo života lesnej zveri. Je ukážkou vecí, ktoré máme v domácnostiach…
SMENA – 23.9.1982 (JERŠEVSKÁ, Petra, Gagiáda po slovensky.)
Na druhý ročník výstavy gýča v roku 1983 reagovala ak skupina LOJZO:
Folková skupina LOJZO nechýbala ani v sprievode od kremnického Medzibránia ku Klubu dôchodcov, kde bola otvorená Výstava gýčov. Takýto úvod, ako aj nápadité sprievodné slovo k otvoreniu výstavy spojené s ukážkou exponátov v preplnenom klube, sľubovali skutočnú „podívanú“. Ale keď prvý nápor návštevníkov opadol a bolo možné rozhliadnuť sa po výstavnej sieni, scvrkla sa na sotva tridsať exponátov. Tentoraz v rámci výstavy presadzovali organizátori heslo „nebime (len) trpaslíka“ a výstave dali pôvodný názov Priemyselný gýč. Žiaľ, tohto roku si to opäť najviac odskákal trpaslík.
SMENA – 24.9.1983 (MURÍN, Gustáv: Gýč, či negýč – to je otázka!)
